Heat maps

Ako ochrániť dieťa pred alergiami?

Ako ochrániť dieťa pred alergiami?
V skratke o alergénoch v potravinách a čo to vlastne znamená pre prikrmovanie našich drobcov.

Viac detailov

Začali ste prikrmovať a zrazu sa všade okolo vás skloňuje slovo alergie alebo alergény. Poznáte to? Čo to vlastne znamená a ako môžete prispieť k tomu, aby váš drobček alergiu nemal?
V prvom rade treba povedať, že neexistuje žiadny stopercentný recept, ako na to. Môžeme však prispieť k tomu, aby k alergii nedošlo...

Čo spôsobuje alergie?
V posledných desťročiach minulého storočia sa výrazne zvýšil počet ľudí trpiacich rôznymi formami alergií. Vedci sa preto pokúšali (a stále pokúšajú) zistiť, čím je to spôsobené. Vo všeobecnosti za vznik alergie môže buť genetika alebo prostredie (vrátane stravy), prípadne ich kombinácia. Keďže genetické faktory sa nemohli v populácii z ničoho nič tak rapídne zmeniť, neustále sa skúmajú vplyvy nášho prostredia a životosprávy na spustenie alergickej reakcie tela. Teda ide o to, čo môžeme ovplyvniť, aby sme minimalizovali riziko vzniku alergie. V ďalších riadkoch sa budeme venovať iba potravinám vs. alergiám, ostatné faktory rozoberať nebudeme, nakoľko náš web je venovaný práve papaniu našich drobcov.

Alergény v potravinách
Najmä na konci 20. storočia vedci prišli s dlhým zoznamom potravín (alergénov, t.j. spúšťačov alergií), ktoré sú na "black liste" každej mamičky. Je však tento prístup správny? Z časti áno a z časti nie...

Najskôr si povedzme, čo sa vlastne deje v tele pri kontakte s alergénom. Úplne v jednoduchosti ide o to, že pri kontakte a alergizujúcou potravinou naše telo začne produkovať protilátky, ktoré sa vo veľkom množstve prejavia práve napr. fľakmi na pokožke, ekzémom, vyrážkami, dýchacími problémami a v tých horších prípadoch opuchom slizníc, astmou a podobne.

U niektorých potravín bolo jednoznačne preukázané, že vyvolávajú v tele hypersenzibilizáciu, produkciu protilátok a v konečnom dôsledku alergiu. Ide hlavne o kravské mlieko, vaječný bielok, orechy či sóju. Pri mnohých ďalších potravinách to však také presvedčivé nie je, strikné vylúčenie kvanta potravín neprinieslo očakávané zníženie výskytu alergií v populácií.

Tak čo teda? Najnovšie výskumy alergií už neriešia ani tak typy potravín, ale skôr ich kvalitu a sezónnosť. Čiže ukazuje sa, že dôležité je dávať deťom domáce potraviny, prípadne v bio kvalite, aby bol minimalizovaný kontakt s rôznymi škodlivými látkami a maximalizovaná nutričná hodnota jedla. Vedeli ste napríklad, že jablko pred 30 rokmi obsahovalo o 60% viac vitamínu C ako dnes? Podobne je to aj s inými potravinami. Okrem toho sa potvrdzuje, že je vhodné začať s potravinami, ktoré laicky povedané, bežne vypestujete doma na zahrádke, a potraviny, ktoré rastú v iných krajinách odložiť na neskôr. V zime máme však obmedzené možnosti, preto môžete využiť rôzne bio farmy a obchody, ktoré majú zeleninu a ovocie naskladnené, prípadne si môžete urobiť zásoby (alebo kúpiť) potraviny v mrazenej alebo sušenej podobe.

Jedna poznámka - niektorí rodičia preferujú iba domáce potraviny (teda cudzokrajné vylučujú, dokonca aj banány). Aj tento prístup má opodstatnenie, veď v minulosti sme sa stretávali iba s potravinami dopestovanými v našich končinách, mandarinky boli dostupné iba raz za rok v obmedzenom množstve. Nemusíte sa báť, určite vášmu bábätku nebude nič chýbať, ak sa takto rozhodnete :-). Rovnako však nebolo preukázané, že výlučne cudzokrajné potraviny vyvolávajú alergie, veď častokrát sú za alergény označované práve domáce produkty, napríklad maliny či jahody. Celkovo teda nejde ani tak o to, čo papať, ale kedy to bábätku podať. Prvý rok života sa v tomto smere ukazuje ako veľmi dôležitý. Ak teda máte pochybnosti, pokojne odložte sporné potraviny na neskôr, vaši drobci to bez nich hravo zvládnu.

Prevencia, či reakcia?
Mnohé mamičky si povedia, že potravinu stačí vylúčiť až keď na ňu dieťa zareaguje. No nemusí to byť pravda. Keď už raz dieťa na niečo zareaguje, je veľká šanca, že sa to bude opakovať. Jednoducho keď telo už začalo produkovať protilátky, len tak sa ich nezbavi. Preto je vo všeobecnosti lepšie sa tým najrizikovejším (viď vyššie) potravinám dočasne vyhnúť, resp ich odložit na neskôr (okolo jedného roka života). Vynechávať však všetky deklarované alergény, pravdepodobne nemá veľky zmysel. Ak už vaše bábätko papá všetko domáce a s ničím nemá problém, môžete skúsiť dávať najskôr cudzokrajné nealergizujúce potraviny (napr. avokádo) a tie alergizujúce až po nich. Najskôr však v malých množstvách a samozrejme odsledovať reakciu :-). V prípade však, že vaše bábätko už na nejakú potraviny alergicky zareagovalo, odporúča sa aj iným alergénom radšej vyhnúť, resp ich zaradiť až po dlhšom období (po prvom alebo druhom roku života).

V tomto smere je potrebné spomenúť ešte pojem imunologické okno. Mnohí si ho vysvetľujú tak, že čím skôr začne bábätko papať všemožné potraviny, tým lepšie, lebo nebude na ne neskôr alergické. To je však chybné vysvetlenie imuno okna. Len v skratke - zavádzanie potravín pred ukončeným 17. týždňom alebo zasa na druhej strane veľmi neskoro (po 26. týždni) rovnako zvyšuje riziko vzniku alergií. Pre viac informácií si prečítajte článok o imuno okne.

Prečo sa alergia prejaví aj po rokoch?
Na to vám nikto nedá jednoznačnú odpoveď. Existujú však tzv. skrížené reakcie. To znamená, že ak bábo papá iba jahodu, môže byť všetko v poriadku. Keď sa však potom dostane do kontaktu napríklad s brezou, už je pohroma na svete. Podobných skrížených reakcií je veľa - potraviny s inými potravinami, potraviny s trávami a stromami, či dokonca latexom. Preto môže dôjsť k výskytu alergie pokojne aj neskôr ako tri dni po konzumácii.

Kto je riziková skupina alergikov?
Detičky s tzv. pozitívnou rodinnou anamézou, kde je aspoň jeden z rodičov alebo ich súrodenec alergik. Vtedy je riziko, že aj váš drobček bude alergický až 30-50% (rôzne zdroje uvádzajú rôzne percentá). V prípade, že sú alergici obaja rodičia, je to riziko ešte oveľa vyššie. Ďalej sú to nedojčené detičky (z akéhokoľvek dôvodu, všetci vieme, že sa to môže stať). Výskumy ukazujú, že dojčenie, hoci aj jedenkrát denne, je nenahraditeľnou ochranou voči alergiám. Ak už dojčiť nemôžete, preferujte hypoalergénne dojčenské mlieka alebo dokonca úplne hydrolyzáty (mlieka s úplne naštiepenou kravskou bielkovinou). Pri nich výskumy ukazujú, že výskyt alergií je porovnateľný s dojčenými detičkami. Rizikové sú ďalej predčasniatka či detičky s dlhodobo zníženou imunitou alebo také, ktoré museli v prvých mesiacoch života užívať antibiotiká, či iné syntetické lieky. Aby to neznelo tak hrozne - vaše bábätko, aj ak je rizikové, nemusí alergiu nikdy dostať. Pri rizikových detičkách je však odporúčané byť opatrnejší, čo sa týka zavádzania potravín do stravy, alebo inak povedané, tu je skutočne prevencia lepšia ako naprávanie škôd .-).

Dokedy má zmysel alergény odkladať?
Rôzne potraviny sa odporúčajú zaviesť v rôznom období (podľa toho ich zaraďujeme aj do našich receptov). Napríklad kyslomliečne výrobky je možné podávať už od ukončeného 8. mesiaca, samotné mlieko však až po 2 rokoch života (v kyslomliečnych výrobkoch je totž kravská bielkovina naštiepená). Prečo to má zmysel? Jednoznačne kvôli tomu, že detičky sa rodia s nevyvinutým imunitným systémom (ktorého 70% je obsiahnutého tráviacom systéme). Prvý rok života je preto veľmi dôležitý (niekde sa dočítate, že až prvé dva roky). Čím je imunitný systém vyvinutejší, tým menšia záťaž preňho je kontakt s rôznymi potravinami. Teda čím vyvinutejší imunitný systém, tým lepšie zvládnutie alergénov a menšia pravdepodnosť tvorby protilátok pri kontakte s nimi :-).

Suma sumárum alebo čo ešte k prevencii alergií...

  • Dojčite, hoc aj jedenkrát denne
  • Podávajte najskôr domáce potraviny, neskôr cudzokrajné nealergizujúce, potom ostatné
  • Kvalita potravín je rozhodujúca - doma vypestované, bio potraviny sú najlepšie
  • Preferujte sezónnosť, t.j. to čo aktuálne rastie v danom období (v zime používajte naskladnené, zmrazené alebo sušené potraviny, vyvarujte sa polozrelým, umelo dopestovaým potravinám kedykoľvek v roku)
  • Najväčšiu pozornosť venujte potravinám počas prvého roka života (samozrejme aj potom je to dôležité, no ten prvý rok je extra - dobrý základ je veľké plus :-))
  • Pozrite si, čo je to imunologické okno
  • Odsledujte reakciu
  • Nemáte sa kam ponáhľať, prevencia je lepšia ako náprava skôd :-)

A na záver. Medzi našimi receptíkmi nájdete toho kopec, no vždy je len na váš, čo dáte vášmu drobčekovi papať. Vo všeobcnosti sa snažíme dodržiavať odporúčanú postupnosť zavádzania potravín, aj vzhľadom na alergie a alergény (preto máte vždy k dispozícií aj vek, od akého sa odporúča príkrm papať). Ak sa však rozhodnete, že avokádo ešte nie, lebo máte rizikové bábätko, tak ho v receptíku vždy viete nahradiť niečím iným. Alebo si jednoducho vyhľadajte iba príkrmy s potravinami, ktoré preferujete. Náš web má byť inšpiráciou pre všetky maminky a dúfame, že si tam skutočne nájdete každá to svoje :-).