Heat maps

Zavádzanie lepku do stravy dojčiat

Odkedy môžu deti v strave prijímať lepok?

V tomto článku by som rada načrtla problematiku prijímania lepku v prvých mesiacoch života. Názory pediatrov a aj odbornej literatúry sa tu velmi rôznia, preto berte náš názor len ako jeden z mnohých a rozhodnite sa sami. Moju zaujatosť proti lepku Vám nižšie zdôvodním.

Takže ako prvé – čo to vôbec ten lepok je?

Lepok hrá dlhodobo velkú rolu v stravovaní ludí. Vďaka lepku je cesto elastické, čo je potrebné pre väčšinu bežného pečiva. Pri premiešavaní obilninového cesta sa tvoria dlhé šnúry, ktoré sú stabilné a flexibilné zároveň. Takto sa môže pri pečení  vzduch rozťahovať a tvoriť bublinky, aby bolo cesto nadýchané. Lepok je ale aj dôvodom vzniku viacerých chorôb, zápalov čriev a alergií. Lepok sa skladá z bielkovín skupiny poliamidov a gluteinov. V prípade pšenice je to gliadin a glutenin. Tieto bielkoviny sú obsiahnuté vo väčšine obilnín. Lepok vzniká, až keď obilninu namočíme. Čo je vlastne teda na lepku nezdravé?  Časti lepku gliadin a lektin sú si vo svojom účinku veľmi podobné. Črevá začnú byť netesné. Gliadin je resistentný proti všetkým tráviacim enzýmom, reaguje navyše s lymfatickým tkanivom a vyvoláva zápalové reakcie.  Štúdie dokazujú spojitost gliadínu zo sklerózou, cukrovkou typ 1, psoriázou a IgA zápalom obličiek a reumatickou artritídou a to aj u ľudí, ktorí celiakiou netrpia. Pri už existujúcej neznášanlivosti lepku (celiakii) vzniká po požití akéhokoľvek množstva či druhu obilnín zápalová reakcia v črevách a následná imunitná reakcia. V prípade celiakie hovoríme o strate hmotnosti, hnačkách, vracaní, nechutenstve, únave, depresiách alebo neprospievaní v detskom veku. Celiakia je diagnostikovaná vo svetovom merítku 1 zo 1300 ludí, tu sa údaje velmi rôznia. Veľa ludí svoje problémy pripisuje citlivému tráveniu a celiakia je celé roky neodhalená.

V minulosti skutočne neboli problémy s lepkom ako sú dnes, ale zloženie stravy bolo iné a príprava pšenice tiež, tradičný spôsob prípravy je  namočiť, naklíčiť alebo fermentovať, aby sa toxíny stratili.  Toto sa v dnešných postupoch spracovania obilnín bohužial už nepraktizuje, lebo je to náročné na čas. Rovnako nebol lepok v tolkých potravinách a konzumovaný tak často, ako je tomu dnes.

Čo lepok robí v črevách?

Lepok je velmi tazko//casto vobec (ne) strávitelný, hovoríme tomu, že zalepuje črevá, ostatné živiny sa ťažšie vstrebávajú. Rozložiť lepok na jednotlivé zložky je pre tráviace enzými de facto nemožné. Dostávajú sa priamo nerozštiepené do krvného obehu a dokázateľne zabraňujú prístupu endorfínov do mozgu a spolupodielajú sa na kontrole bolesti a hladu v mozgu. Následkom u ludí s vysokou citlivosťou na lepok (nemusia to byť priamo celiatici!) sú depresie, striedanie nálad a náchylnosť k nadváhe.

Ludia a deti, ktoré majú problém s lepkom, majú často nízke hodnoty železa. Preto lekári riešia často chronickú únavu práve tabletkami na železo. Ale nízke hodnoty železa sú až následkom zlého vstrebávania v crevách kvôli zaneseniu čriev lepkom.

Lepok robí chronícké prekyslenie organizmu, keďže sa organizmus snaží jeho zložky intenzívne rozložiť.

 

Tak a teraz k celiakii ako takej.  

Celiakia je genetická choroba. To, či ju dieťa bude alebo nebude mať sa dá zistiť de facto už v deň, kedy sa Vaše dieťa narodí. Stačí odber krvi a 6 týždňový dosť drahý genetický test a máte výsledok. Dieťa, ktorému výjdu výsledky pozitivne celiakiu má – alebo počas svojho života mať bude – bez ohladu na dobu a spôsob zavedenia lepku. Genetik Vám potvrdí, že to, kedy následne a ci vobec celiakia prepukne je čisto individuálne. Ale tým, že budete organizmus lepkom dráždiť – teda lepok zavádzať čo najskôr, tomu vôbec nepomôžete, skôr urýchlite proces. Doba dojčenia, prostredie, v ktorom človek vyrastá, zloženie stravy, častosť podávania liekov a prekonané infekcie v tráviacom trakte majú vplyv na to, či celiakia a kedy celiakia prepukne.  Ale len u detí s predispozíciou, dieťa, ktoré genetickú predispozíciu nemá si celiakiu nevypestuje.

Ale dost teórie, čo naše deti?

Naše detičky vo veku 4-6 mesiacov práve začali ochutnávať. Ich trávenie je do slova a do písmena nezrelé. Nemôžem súhlasiť ani s teóriou ochutnávania lepku. Nie je dokázané, že by dieťa, ktoré má predispozíciu na celiakiu túto nedostalo práve preto, lebo lepok ochutnalo skoro. V prípade lepku je celá teória zavádzania alergénov velmi nelogická, keďže nejde o imunitnú reakciu na vonkajší vplyv, ale na niečo, čo máme zakódované v génoch.

Každopádne detičky pri prvých príkrmoch majú papať najjednoduchšie a najstrávitelnejšie potraviny ako je čisté ovocie, čistá zelenina a nemliečne bezlepkové kaše. Nemali by sme ich trávenie zaťažovať niečím, čo nevie rozložiť a stráviť ani dospelý človek.

Myslite prosím na to, čo lepok v tele robí pred tým, ako namiešate 6 mesačnému dieťatku 7 zrnnú kašu. Dávate jeho tráveniu veľmi zabrať. Aj keby vaše dieťa celiakiu nemá, bude s lepkom v tele musieť dlho pracovať a ostatné živiny sa mu ťažšie vstrebú.  Lepok je známy ako lepiaca bielkovina a presne to aj robí na klkoch v črevách dieťaťa.

Odporúčame preto s lepkom velmi opatrnne. Nehovorím, že treba u dieťaťa vylúčiť všetko pečivo a cestoviny, ale čo sa týka množstva, ktoré dávate dieťaťu denne, malo by to byť v rozumných hraniciach. Ráno 200 g kaša s lepkom, na obed cestovina a na večeru chlebík je jednoducho priveľa.

Príznaky celiakie u detí nie sú okamžité, ako pri iných potravinových alergiách, ale začínajú byť viditeľné až 3-4 mesiace po zavedení lepku!

Alternatívou klasických obilnín sú bezlepkové obilniny, z ktorých sa rovnako dá piecť chlieb, dá kúpiť cestovina a podobne. Ak je možnosť,  zavedte do Vašej celorodinnej kuchyne práve tieto.

  • Pšeno

  • Ovos

  • Pohanka

  • Amarant

  • Svätojánsky chlieb

  • Kukuričná múka

  • Quinoa

  • Ryžová múka

  • Tapioková múka

  • Kukurično-cícerové cestoviny (lidl napríklad)

  • Teff

     

Ak Vám svokra, teta, kamarátka zasa bude krivo pozerať cez plece, že čo to zasa „vymýšlate“ a my sme to jedli a sme tu... Vrátme sa 500 rokov dozadu, ked priemerný vek dosahoval 24 rokov, pri vysokej úmrtnosti detí a bábätiek, vrátme sa len sto rokov dozadu, kde priemerný vek dosahoval len 47 rokov... sme sa posunuli vedomostami o hygiene a zdravej strave, prístupe k informáciám a zloženiu potravín a ich vplyve na náš organizmus o hodný kus ďalej.

Robme veci lepšie!